Interview - Matej Snopko

Matej Snopko (nar. 1964) je bývalý slovenský kriminalista, který se specializoval na problematiku násilných a sexuálních trestných činů. Jeho agendou byly především nevyřešené vraždy a sestavování profilů neznámých pachatelů. Asi nejznámějším případem, kterému se během své kariéry věnoval, byl případ nejplodnějšího slovenského sériového vraha Ondreje Riga. Matej Snopko díky tomuto případu spolupracoval i se speciálními agenty FBI v čele s Greggem O. McCrarym, který posloužil jako reálná předloha agenta "Gregga Smitha" ve veleúspěšném seriálu "Mindhunter". Matej Snopko je rovněž spisovatelem, který napsal knihy „Vrahovia I.“ a „Vrahovia II“. Taktéž  jej můžete často spatřit ve slovenských médiích, kde komentuje a vyjadřuje se k nejzávažnějším aktuálním kriminálním případům. V současnosti též působí jako regionální politik.

1) Dobrý den, pane Snopko, nejprve Vám chci velmi poděkovat, že jste si našel čas na rozhovor pro náš web, velice si toho vážím. Při přípravě na toto interview jsem prošel několik dřívějších rozhovorů s Vámi, a jelikož jsme úzce zaměřený web, kde čtenáři řadu věcí ohledně profilování a sériových vrahů již asi znají, odpustíme si obvyklé obecné otázky a zkusíme se zaměřit na konkrétnější věci. Přesto první otázka zní: Co Vám, jako bývalému dlouholetému kriminalistovi, na této práci chybí a co nikoli? Nelitoval jste někdy odchodu do civilu? A jaké vlastnosti a schopnosti by měl správný kriminalista podle vás mít?

Ad 1) Dnes mi nechýba nič. Prežil som profesionálne maximálne zaujímavý život, z ktorého neľutujem ani minútu. Podľa maminho priania som sa mal stať lekárom. Som rád, že som sa rozhodol po svojom. Dnes by som to zopakoval znova. Chcel by som aj tých istých kolegov – boli veľmi fajn. Hoci mne nič nechýba, podľa môjho názoru bezpečnosti našich štátov zúfalo chýba pracovisko, ktoré by bežne profilovalo páchateľov najzávažnejších deliktov. To by poriadne pomohlo v práci praktickým policajtom. Smutné je, že kým Amerika ide v tejto disciplíne míľovými krokmi dopredu, Slovensko beží dozadu. Napríklad sa raz jedna, kriminalistickej práce úplne neznalá policajná hovorkyňa vyjadrila, že Slovensko profilovanie páchateľa neuznáva ako pracovnú metódu. To je akoby vyhlásila, že na Slovensku neuznávajú používanie rentgenu. Takýto prístup priamo hazarduje so životmi ľudí, ktorí by sa nemuseli stať obeťami, keby sa aj prostredníctvom profilovania chytil zločinec, skôr, ako by stihol zavraždiť aj ich. Ak by nejakého politika „osvietil duch svätý“ veľmi rád pomôžem aj s bývalými kolegami a mnohými významnými vedcami pri založení a rozbehnutí takéhoto pracoviska.

Ad 2) Nie nelutoval. Mal som to naplánované už od nástupu k polícií. Všetko má totiž svoj čas.

Ad 3) V prvom rade veľký záujem o kriminalistiku a neustále štúdium noviniek. Tiež musí byť nekonečne trpezlivý, pokojný. Mať tvorivé a najmä kombinačné schopnosti. Musí vedieť vylúčiť všetko nemožné, aby mohlo pracovať len s možným. A musí byť trúfalým lovcom.

2) Dočetl jsem se, že jste byl jedním z těch, kteří se podíleli na dopadení nejplodnějšího slovenského sériového vraha - Ondreje Riga (pozn. aut. Matej Snopko, spolu s kolegou, měli v případu za úkol vypracovat psychologický profil neznámého pachatele.  Ten byl nakonec velice úspěšný, když byl srovnatelný – ne-li přesnější – než ten, který ohledně případu vypracovali speciální agenti FBI z legendárního San Quentica). Jak náročný případ to pro Vás byl? Jaký byl tehdy tlak veřejnosti, médií a nadřízených? Jak dnes na případ vzpomínáte? Sledujete vyjádření a osud Ondreje Riga do dnes? Máme za to, že se ke spáchání zločinů doposud nepřiznal, ale již leccos naznačil?

Ako náročný prípad to pre mňa bol? Veľmi náročný. Rigo bol prefíkaná, opatrná beštia, schopná dostať sa k spiacim obetiam nečakane a doslovne ako duch. Rovnako sa mu darilo z miest činov zmiznúť. Navyše išlo o veľmi jednoduchého človeka, teda konal prísne praktické veci. Tým podvedome znižoval možnosť chyby a teda aj dolapenia. Vtedy zo strany médií ešte takmer žiadny. Väčšina novinárov chápala, že nájsť takúto rafinovanú beštiu istý čas trvá. Je to ako liečba rakoviny. Tiež sa to vždy nedá v krátkom čase. S nadriadenými sme spočiatku nemali problém s tlakom. Skôr, s tým, že sme ich nevedeli presvedčiť, že všetky z prvých vrážd spáchal jeden človek. Napriek tomu nám poskytovali maximálnu podporu. Dnes na prípad vzpomínám ako na veľmi poučný a zvláštny. Rigo mal například schopnosti ako skúsený cirkusový artista. Vedel sa k spiacej obeti potichu a nepozorovane prešmyknúť aj cez maličké okienko. Alebo otvoriť veľké okno zvonka tak, aby napríklad kvetináče, naukladané na parapetnej doske nespadli na zem, hoci sa krídla okna otvárali k nim. Prípad sledujem len občas. Svoju prácu sme si už vykonali. Neviem, či sa Rigo priznal. No u niektorých delikventov je bežné, že akási divná hanblivosť im bráni priznať práve sexuálny motív.

(pozn. autora: spolupráce profilovačů ze San Quentica se slovenskými kriminalisty, v čele s Matejem Snopkem, něměla původně skončit pouze dopadením Ondreje Riga, ale měla pokračovat zřízením specializovaných oddělení psychologického profilování hned v několika evropských a dalších státech, kde tato metoda nebyla v té době rozvinuta. Bohužel, „díky“ tehdejším slovenským politickým představitelům, k realizaci tohto plánu nedošlo.)

3) Jeden z článků, které na webu máme, se týká muže jménem Miroslav Lehotský, který je podezřelý z toho, že spáchal několik vražd v sérii. Víme, že policie teprve ukončila vyšetřování a případ teprve poputuje k soudu, přesto, zaregistroval jste jej? Co si o něm myslíte? Zaujal Vás něčím? Ať už dopadne jakkoli, zřejmě půjde o případ, který se zapíše do dějin slovenské kriminalistiky….?

To, čo mu obžaloba dáva za vinu v prípade 18 ročnej ženy z Handlovej, s ktorou sa zoznámil na internete vyzerá ako konanie najnebezpečnejšieho typu vraha. Správa sa ako filmový Votrelec – zabíjajúci organizmus, schopný meniť spôsob páchania zločinu, ale aj taktiku lovu obetí. Navyše zabije práve toho, koho sa mu hodí. Takýto typ vraha nazývam Vrahom sociotechnikom. Sociotechnika je ovplyvňovanie a presvedčovanie ľudí s cieľom oklamať ich. Šikovný sociotechnik dokáže obeť presvedčiť, že je osobou, ktorej totožnosť si vytvoril pre potreby manipulácie. Vďaka tomu je schopný využiť ich na to, aby mu poskytli o sebe potrebné informácie. A potom ich na základe zisteného ovládať. Rozvoj internetového priestoru takýto lotor využíva na posúvanie kvality svojej vražednej činnosti na oveľa vyššiu úroveň. Najprimitívnejší vrah sa vyberie na lov spôsobom, aký popísal Banskobystrický škrtič žien Lupták: „Pôjdem von a nejakú si chytím.“ Vrah, používajúci internet je na oveľa vyššej úrovni. Nielen slovným, ale oveľa náročnejším, teda písomným prejavom dokáže budúcu obeť zaujať. Potom ju vyláka na schôdzku. Jednoduchšia trieda takéhoto sociotechnika ju následne zabije. Vraždiaci sociotechnik vysokej triedy sa však so svojou obeťou dlhšiu dobu hrá ako mačka s myšou. Výstižnejšie povedané – ako dieťa, ktoré si púšťa vo vetre šarkana. Povoľuje a priťahuje motúz, ovláda smer jeho letu. Potom sám určí čas, miesto a spôsob kedy zaútočí. Správa sa teda jako rozvážny starý čínsky bojovník opisovaný v klasickom diele Umenie vojny. Rozhodne to teda nie je nijaký hlupák. Práve takýto Vraždiaci sociotechnici sú najväčším nebezpečenstvom dnešného internetu. Istá bohatá panička, hľadala v zoznamke na internete partnera na netradičné zážitky. „Až keď som bola v pivnici horskej chaty nahá priviazaná o skoby v stene, uvedomila som si, že som úplne neznámemu mužovi dovolila doviezť ma na neznáme opustené miesto, vyzliecť ma a urobiť ma úplne bezbrannou. A to len preto, že mi očarujúcim spôsobom sľúbil sado – maso hrátky.“ Zverila sa. „Až vtedy ma napadlo, že ma nemusí čakať rafinované milovanie, ale možno naozajstné mučenie a smrť.“ Toto dopadlo dobre. Akoby však pochodila, keby namiesto figliara narazila na Vraždiaceho sociotechnika?

4) Dočetl jsme se rovněž, že jste byl jedním z prvních, kteří ve střední a východní Evropě prosazovali tvoření psychologických profilů neznámých pachatelů, podílel jste se na založení speciálního „profilovacího“ oddělení na Slovensku, a rovněž jste se věnoval starším nevyřešeným případům vražd, proto následující otázky půjdou tímto směrem. V USA minulý rok proběhly v médiích zprávy o tom, že organizace „Murder Accounability project“, která se věnuje nevyřešeným případům vražd, vyhodnotila na základě počítačového programu 50 nevyřešených vražd žen v Chicagu a jeho okolí tak, že podle algoritmu za ně může být odpovědný jeden pachatel – sériový vrah. Jaký je váš názor na využití počítačových algoritmů při boji proti sériovým pachatelům? Jaké další nové trendy v oblasti profilování a boje proti sériovým pachatelům existují?

Nové metódy aj v tejto oblasti pribúdajú a pribúdať budú. Jednou, z noviniek, ktorá sa mi páči je Geografické profilovanie. Odhaduje, kde by páchateľ mohol bývať, či pracovať. Na využitie počítačových algoritmov sa dívam s veľkou nádejou. Myslím si aj, že nás s rozvojom metód skenovania mozgu čaká aj veľký pokrok v profilovaní.

5) Další otázku uvedu trochu obsáhleji, neboť ji chci vysvětlit. Na našem webu jsme jeden článek věnovali neobjasněné dvojnásobné vraždě, která se v roce 2002 odehrála v Plzni. Pachatelem byl tehdy zřejmě lupič, kterému se loupež nevydařila. Policie dopadla podezřelého, ale ten byl odvolacím soudem nakonec zproštěn, ač byl zároveň odsouzen k dlouholetému trestu za jinou loupež, která byla spáchána za podobných okolností. Ten samý muž byl rovněž již dříve odsouzen za pokus o vraždu, která měla rovněž loupežný motiv, a podle policii se v době zadržení na další loupež pečlivě chystal. V rozsudku odvolacího soudu, který podezřelého viny za vraždy zprostil, mimo jiné, stojí: „Nepřímým důkazem není ani stejný „modus operandi“ loupeže spáchané v Turnově. S loupeží v Turnově má vražda v Plzni skutečně společné to, že k ní došlo ve zlatnictví a dopoledních hodinách.“  Aniž bych věděl o případu cokoli víc, než co je veřejně dostupné, je zarážející ona citace, když ze zběžného prostudování rozsudku je jasné to, že ona loupež v Turnově (za kterou byl dotyčný odsouzen) má s vražedným přepadením v Plzni společné nejen to, že v obou případech bylo přepadeno zlatnictví, ale že v obou případech byl pachatel ozbrojen střelnou zbraní, v obou případech se pachatel detailně na čin připravoval, v obou případech použil podobné maskování, v obou případech pachatel s přepadenými komunikoval, atd. Zkrátka ona citace z rozsudku nezní podle mne přesvědčivě a není řádně zdůvodněna, respektive z ní vyplývá, že soud se tímto asi příliš nezabýval. Podle knihy Johna Douglase (bývalý speciální agent FBI) byli v USA „profilovači“ připuštěni jako svědci obžaloby již v roce 1993 (konkrétně šlo o Johna Douglase  a Larryho Ankroma v případu sériového vraha Cleophuse Prince). Je možné, aby svědectví profilovače bylo, jako nepřímý důkaz, připuštěno i v našich končinách nebo jde zatím o sci-fi? A jak je na tom vůbec psychologické profilování (nověji behaviorální analýza) v ČR a na Slovensku nyní?

Skúsenosti z viacerých krajín podopierajú môj názor, že profil nemožno použiť ako dôkaz. Telesný aj duševný profil páchateľa je praktickou pomôckým návodom pre kriminalistov aký telesný a duševný typ zločinca majú hľadať. Teda kam sa zamerať. Keď sa vyskytne podozrivý, odporúča aj spôsob, ktorým je s ním vzhľadom na jeho psychiku najlepšie jednať. Profil páchateľa je čosi ako popis svedka, ktorý kriminálnika letmo pri čine zahliadol. Na základe takéhoto popisu nemôžete obžalovaného odsúdiť. To sa už vo svete vymstilo.

6) Domnívám se, že není příliš známé rozlišování mezi „modem operandi“ a “signaturou“. Mohl byste tyto termíny vysvětlit a popsat na nějakém konkrétním případě z vaší praxe?

Tu budem hovoriť len svoj odborný názor. Netvrdím, že je jediný správny a nikto iný nemá pravdu. Môj názor vychádza najmä z praktických skúseností. A mal by byť podložený štúdiom literatúry. V kriminalistike, ako v každej vede sa občas objavia myšlienkové postupy, robiace veci veľmi zložitými. Základom je snaha autorov jav čo najpodrobnejšie rozanalyzovať a popísať. Typickým príkladom je definícia stopy. Podľa klasika československej kriminalistiky, majora Němca je: „... stopa každá zmena na mieste trestného činu, ktorá má s ním súvislosť.“ Neskorší, významný autor stopu definoval myslím, že na celý jeden odstavec. Ak sa správne pamätám, vyskytli sa tu pojmy jako „deskripcia“, či „transformovaná ekvivalentnosť“. Máloktorý kriminalista si túto definíciu vôbec zapamätal, nie aby s ňou ešte aj každodenne kvalifikovane pracoval. Chcem tým povedať, že spomínaná dlhá definícia je iste vec podrobne popisujúca a zaujímavá, no obyčajná „Četnícka“ po slovensky „Žandárska“ logika je v bežnej praxi prijateľnejšia a používanejšia.

Myslím, že rovnako to bude aj s Modusom operandi a Signatúrou zločinca. Názory čo je vlastne čo, kde končí jedno a začína druhé sú neraz veľmi rôznorodé. Niekedy zložité. Čo autor, to iné videnie. A v každom je kus pravdy. Navyše pojatie západnej kriminalistiky sa občas trochu líši od stredoeurópskej. (U nás je súdny patológ niečo úplne iné ako súdny lekár. Patológ totiž skúma choroby...V Amerike to však vidia inak.) Teda nie všetko, čo opisujú napríklad americké kriminalistické školy bezchybne sedí na naše podmienky.

Ak by som teda chcel celú vec zjednodušiť, modus operandi by som si predstavoval jako Spôsob spáchania trestného činu, ktorý používa konkrétny páchateľ. Napríklad páchateľ krádeže vlámaním rozbije kladivom zadné okno domu. Ukradne šperky a peniaze. Čin spácha medzi deviatou a dvanástou hodinou dopoludnia. Iný bytový zlodej otvorí planžetou zámku a okráda ľudí v noci keď spia. Tak ako si murár, alebo automechanik vyvinú pre neho najľahší, alebo najrýchlejší, či najpríjemnejší spôsob práce, rovnako aj kriminálnik vyvíja pre neho najprijateľnejšiu formu páchania zločinu. Na nasmerovanie podozrenia na konkrétneho kriminálnika môže slúžiť práve M.O. Je využiteľný aj pri profilovaní páchateľa, teda odhade jeho telesných, duševných a společenských vlastností. Môže odhaliť jeho telesnú stavbu, kombinačné schopnosti, zručnosti, povolanie, vzdelanie. Je dôležitým vodidlom pri rozbore viacerých deliktov, spáchaných vtedy ešte neznámym zločincom – či sú dielom jedného, alebo viacerých darebákov.

Signatúra – to, čo robí páchateľa jedinečným. S veľkou istotou ukazuje, že aj tento skutok, alebo celú sériu spáchal on. Môže ísť o anonymný list zasielaný zločincom polícií, novinám. O znak namaľovaný na stene – ako napríklad krvavý smajlík na stene pri mŕtvole v seriáli Mentalista, ktorý tam namaľoval vrah Red John. Na Slovensku sa stal prípad, keď zlodej vo všetkých miestnostiach domov, kde sa vlámal narobil veľký neporiadok, porozlieval a povysýpal potraviny, znečistil šatstvo, steny a nábytok. To ukazovalo jednoznačne na neho. Podobne ako vo filme Sám doma , kde vlamači po krádeži vytopili celý dom. Boli hrdí na to, že im médiá dali meno Vodní zlodeji.

7) Na tuto otázku se ptáme každého, s kým děláme rozhovor. Jste pro trest smrti či nikoli? A můžete vysvětlit proč?

Čisto z praktického hľadiska som za trest smrti. No nie pre človeka, ktorý spáchal jednu vraždu, hoci veľmi brutálnym spôsobom. Trest smrti nás má podľa mňa doslovne zbaviť netvora, ktorý sa nikdy nenapraví a bude vždy predstavovať pre nás hrozbu. Vina kandidáta na najvyšší trest musí byť samozrejme jednoznačne preukázaná.  Keď sa vykonával trest smrti, mal podľa vyjadrenia viacerých kriminálnikov, s ktorými som sa stretol na nich odstrašujúci účinok. My totiž vieme len to, koľkých tento trest od najzávažnejších zločinov neodradil – sú to práve popravení zločinci. Nevieme však, koľkých táto hrozba odradila. Trest smrti by mal podľa mňa byť vyhradený len sériovým vrahom typu banskobystrického škrtiča žien Luptáka – opakovane vraždiaceho, úplne bezcitného a vymäteného primitíva. Pre vrahov a organizátorov opakovaných vrážd vo sfére organizovaného zločinu. Tiež beštiálnych vojnových zločincov. Veď akú hodnotu má například človek, ktorý keď zistí, že omylom pri objednanej vražde postrelil malé dieťa, toto doslovne dorazí dávkou zo samopalu? Akú cenu má doktor Mengele, beštiálny lekár z koncentačného tábora? Do takýchto notorických škodcov je zbytočné investovať čas, prácu, aj peniaze.  Oboje sa totiž dá využiť v prospech slušných ľudí, najmä takých, čo to naozaj potrebujú. Napríklad ťažko chorých detí.

8) Zkoušel jsem na internetu sehnat dvě z vašich starších knih (Vrahovia I, Vrahovia II), které čtenáři dosti chválili - naprosto bez šance. Máme tip, kde by šly knihy ještě sehnat? A o čem bude Vaše chystaná kniha? Víte už, kdy vyjde? Zkusíte čtenáře tohoto webu trochu navnadit?

 

Teraz už len v antikvariátoch, alebo „pod rukou“. Píšeme v nich o vývoji vrahov v dejinách ľudstva. Obsahujú aj podrobné rozdelenie a popis asi všetkých typov vrahov. Samozrejme v krátkych príbehoch. (pozn. autora. podle M. Snopka se chystá reedice těchto knih!). Tretia kniha bude o tom, ako zo svojho dieťaťa nevychovať vraha a ako sa nestát vrahovou obeťou. Musí Vám priniesť naozaj účinné, zrozumiteľné a praktické odporúčania.

9) Především sérioví vrazi jsou fenoménem, který hlavně v USA již dávno proniknul do popkultury, a existuje o tom velká řada dokumentů, filmů, seriálů, knih. Chtěli jsme se zeptat, zda si vzpomenete na nějaký zdařilý, klidně i starší, krimi filmy, seriál či knihu dle skutečné události, který(á) Vás jako bývalého kriminalistu zaujal(a) a mohl byste ho(ji) našim čtenářům doporučit?

Od malička som vyrastal nielen v prostredí súdneho lekárstva, psychiatrie, psychológie, antropológie a kriminalistiky, ale aj na knihách, článkoch a filmoch o zaujímavých kriminálních príbehoch. Veľmi som obľuboval a doteraz obľubujem všetko, čo je založené na skutečných udalostiach. Naozajstný zločin je totiž tak rozmanitý, pestrý, až neuveriteľný, že skoro nič netreba vymýšľať. Všetko sa v dejinách ľudstva odohralo, odohráva a bude sa odohrávať v podstate rovnako. Menia sa len podmienky dané technickým vývojom. Pračlovek zabíjal svoje obete kvôli tomu, aby ich olúpil palicou. Dnes má páchateľ k dispozícií aj množstvo iných prostriedkov. A v budúcnosti ešte pribudnú. Skutočná kriminalistika je zaujímavá aj tým, že ľudské telo sa v priebehu dejín podstatne zmenilo. Od čias pravekého človeka sa narovnalo, skrátili sa ruky, zmenil spôsob pohybu. Menil sa aj tvar hlavy i mozog. Dokonca aj stredovekí ľudia sa od nás telesne líšili. Boli nižší, viac náchylní k chorobám a podstatne kratšie žili. Možnože človek ďalekej budúcnosti bude vyzerať ako Ufón, alebo skombinovaný zo strojom. Prvotné psychické nastavenia, ktoré bývajú pohnútkami k zločinu však zostávajú a asi aj zostanú v podstate nezmenené. Ide najmä o snahu urobiť si život ľahším aj na úkor druhých, podvádzať, kradnúť, násilím brať veci iným, mať viac a zaujímavejšieho sexu. Vykonať sexuálny styk aj bez súhlasu partnera. Ukojiť sa na mieste, ktoré sa nám práve hodí. Mať dominantné postavenie v skupine. Takto automaticky koná nielen človek, alebo zvierací dravci, ale napríklad aj moji dvaja malí psíkovia, pripomínajúci plyšové hračky. Okrem spomínaných kriminálnych inštintov človek od nepamäti zabíja iných ľudí, teší a vzrušuje ho ich bezmocnosť a utrpenie. Terorizuje slabších. Zbavuje sa nepohodlných mláďat. Tak ako je normálne správanie sa človeka veľmi pestré a zložité, veľmi variabilná je aj temná strana jeho existencie – všelijaké sociálne patológie a zločiny. Skrátka – aj v kriminalistike platí: To nevymyslíš, to priniesol život.

Medzi moje obľúbené knihy, napísané podľa skutočných udalosti patrí príbeh o sériovom vrahovi stopárok, Američanovi Randym Craftovi. Myslím, že sa volá Anjel temnôt. Ak kniha o Čikatilovi od R. Lurieho - Zátah na ďábla. Medzi najnovšie seriály, ktoré čerpajú aj zo skutočných udalostí patria Kosti, Kriminálka Las Vegas a ich varianty. Veľmi obľubujem aj Mentalistu. Domnievam sa, že isté námety autori tiež čerpali zo skutočnosti. Tieto seriály by som dokonca považoval aj za užitočné a zábavné inštruktážne filmy pre policajtov.

Maximálne zaujímavou postavou je Hanibal Lecter. Pokiaľ viem, ide o syntetrického sériového vraha. Jeho skutky sú zložené aj z výčinov najznámejších zločincov. Jeden zo zakladateľov profilovania, agent FBI Robert Ressler (ak si správne pamätám), no môže to byť aj jeho nástupca, ktorého osobne poznám Gregg McCrary hovorí, že Lecter ako fenomén je fikcia, pretože sa doteraz nestretol so sériovým vrahom -  kanibalom, ktorý bol lekárom. Ale pozor! Kriminalisti môžu skúmať a robiť len s ľuďmi, ktorých chytili a teda ich majú k dispozícií. Preto nevieme čo sú zač zločinci, ktorých sme nechytili, (napr. Jack Rozparovač), alebo vôbec nevieme, že sa nimi spáchané zločiny stali. Van Henting v jednom zo svojich diel hovorí: „Lesy a iné odľahlé, či nenavštevované miesta sú možno plné obetí, ktoré nikomu nechýbajú. Alebo nezvestných, čo sa nikdy nenašli.“ Takže ťažko s istotou povedať, či niekde nevyčíňal, alebo nevyčína lekár, podobný Hanibalovi Lecterovi

 (září 2020)

  • Facebook
  • Instagram

Copyright © 2009 - 2019 serialkillers.cz

Po plagiátech je aktivně pátráno!